Slider

20. 9. 2020

Prečo nakupovať oblečenie z druhej ruky.

Módny priemysel je jedným z tých najšpinavších a najkrutejších priemyslov, aké sme my ľudia na tomto svete dokázali vytvoriť. Jedným z najšpinavších a najkrutejších nielen pre životné prostredie a prírodné zdroje, ale i pre nás a naše zdravie. Ukrýva sa za ním množstvo krutosti a nehumánnosti, ktoré nie jedného človeka pripravili o samotný život a mnohým ďalším ho celkom zničili. A presne tak neuveriteľne, ako to znie, tak pravdivo to bohužiaľ na tomto svete funguje. Hovoríme o novodobom otroctve. 



Detská práca

Približne 170 miliónov detí po celom svete, ktoré tak tvoria asi 11% celkovej detskej populácie, namiesto hrania sa so svojimi rovesníkmi a návštevy školy, nelegálne pracuje v polorozpadnutých fabrikách, častokrát s najnebezpečnejšími chemickými látkami a v najrizikovejších oblastiach, nakoľko práve deti nekladú takmer žiadny odpor a kvôli svojej výške sa zmestia i do tých najtesnejších a najmenších priestorov. Bez žiadnych ochranných pomôcok vykonávajú náročnú prácu za mizivú finančnú odmenu, ktorú posielajú domov svojej rodine. A síce je detská práca vo väčšine krajín zákonom zakázaná a verejnosťou silno odsudzovaná, v mnohých krajinách je stále často využívaná. Deti sú totižto ľahko ovládateľným cieľom, ktorý v podstate nemá svoj hlas a tak nemôžu odporovať - zamestnávateľ ich často donúti k akémukoľvek druhu práce - ani žiadať vyššiu platobnú odmenu. Navyše, pre mnohé chudobné rodiny je ďalší, i keď veľmi nízky príjem, len výhodou. 


Na niektoré druhy prác sú deti dokonca priamo vyhľadávané a zamestnávatelia ich využívajú napríklad na zber bavlny vďaka im malým rukám a prstom, ktoré sú jemné a nezničia rastlinu či plody, alebo na jednoduché šitie či strihanie. (zdroj


Síce sa detská práca vyskytuje po celom svete, veľmi bežná je práve v krajinách akými sú Čína, Bangladéš, Pakistan, Uzbekistan, Egypt, India alebo Thajsko. V krajinách, ktoré často nájdeme na štítkoch nášho oblečenia ako miesto výroby. Firmy a fabriky majú svojich vlastných "rekruiterov" (náborárov), ktorí rodinám sľúbia pre ich deti slušnú prácu so slušným platom, tri jedlá denne i ubytovanie a možno i kariéru a lepšiu budúcnosť. A tak ich chudobná rodina s dobrou vierou posiela pracovať na miesta, kde je však realita celkom iná. Kde je realitou otroctvo v 21. storočí. (zdroj)


zdroj: https://s3-us-west-1.amazonaws.com/labs.theguardian.com/unicef-child-labour/imgtest/74943096.jpg
zdroj: https://s3-us-west-1.amazonaws.com/labs.theguardian.com/unicef-child-labour/imgtest/74943096.jpg


Rana Plaza a podmienky vo fabrikách

V apríli v roku 2013 sa v Bangladéši zrútila budova známa pod názvom Rana Plaza, kde na ôsmich poschodiach sídlili šičky v továrni, obchody a banka. Len deň predtým sa na budove objavili obrovské praskliny - banka i obchody ihneď zatvorili, šičky a pracovníci tovární však boli donútení nastúpiť i na ďalší deň do práce, napriek prosbám o to, aby nemuseli vstúpiť dnu. Len pár hodín potom sa budova zrútila a zabila vyše tisícky ľudí, pričom ďalších niekoľko stoviek bolo zranených. Tragédia otriasla celým svetom a zmenila pohľad na módny priemysel. Ako reakcia na túto udalosť vznikol aj projekt Fashion Revolution, ktorý poukazuje na problémy v módnom priemysle a propaguje výhody tzv. pomalej módy. Mnohé, ak nie väčšina, zo značiek, ktoré bežne kúpime i v našich obchodoch, mali zmluvy a odoberali tovar z Rana Plaza. (zdroj)


I v ďalších fabrikách však pracujú zamestnanci, z ktorých približne 80% sú ženy (zdroj), v nedôstojných a nebezpečných podmienkach. Niekoľko poschodové budovy sú v dezolátnom stave a s viditeľnými prasklinami, ženy musia pracovať pod tlakom a vyhrážkami, bývajú zneužívané a častokrát im odoberú pasy alebo iné doklady a platy majú výrazne nižšie než je minimálna mzda. (zdroj


zdroj: https://cleanclothes.org/poverty-wages


Environmentálny dopad v číslach

Módny priemysel je tým najšpinavším priemyslom, a to hneď po tom ropnom. (zdroj) Celkové množstvo emisií vyprodukovaných fabrikami a továrňami tvorí približne 10% ročne, čo je viac ako emisie vyprodukované lodným a leteckým odvetvím dokopy za rovnaké časové obdobie. Približne 20% odpadových vôd sa stáva odpadovými vodami práve vďaka textíliam a nášmu odevu, ktoré je zafarbené toxickými látkami a ťažkými kovmi ako sú olovo alebo arzén. Tieto látky nielenže ohrozujú vodné organizmy, ich životné prostredie a diverzitu, ale aj nás samotných. Asi 87% nového oblečenia, ktoré sa nepredá, je spálených v spaľovniach alebo rozložených na skládkach. Len menej ako 1% používaného oblečenia je zrecyklované. (zdroj) Na výrobu jedného bavlneného trička sa spotrebuje asi 2500 litrov vody, takmer 7000 litrov na výrobu jedného páru džínsov. (zdroj)

Čo si pozrieť




Slow Fashion, alebo tzv. "pomalá móda", je odpoveďou na fast fashion priemysel, ktorý ignoruje všetky základné ľudské práva, etiku a morálku, životné prostredie a zdravie ľudí. Snaží sa poukázať na to, prečo je lepšie investovať do kvalitného a poctivo vyrobeného oblečenia, ktoré vydrží celé roky a nie len pár mesiacov, prečo nie je potrebné mať 52 kolekcií v obchodoch ročne, ale stačia dve či tri a prečo záleží na tom, kde a ako bolo naše oblečenie vyrobené. 

Avšak oblečenie vyrábané z látky, ktorú nezbierajú a nešijú deti, ktoré nie je farbené ťažkými kovmi, ale prírodnými a kvalitnými farbami, a ktorého výrobcovia sú primerane finančne ohodnotení, býva vyššia investícia, ktorá mnohých dokáže odradiť.

Existuje však ešte jedna možnosť, ktorou nepodporíme reťazce rýchleho módneho priemyslu. A tou je nákup oblečenia z druhej ruky. Sekáče sú čoraz obľúbenejšími a vyhľadávanejšími miestami, kde človek dokáže nájsť množstvo krásnych kúskov, pri troche šťastia niekedy i pár celkom nových. Je to možnosť, ktorú si môže asi každý z nás, kto tento článok číta, dovoliť a možno dokonca i niečo, narozdiel od bežných obchodov, ušetriť. 

Čo počúvať

zdroj: https://www.expres.sk/wp-content/uploads/2020/09/sabo-sebou.jpg

Podcast Fashion Session

https://www.expres.sk/239151/spoznajte-pribeh-svojho-oblecenia-v-novom-podcaste-fashion-session/

Medzi moje najobľúbenejšie online česko-slovenské obchody s oblečením z druhej ruky patria NOSENE, Retro Komnata, 1981 alebo Homeless Praguee. Snáď v každom meste však existujú i kamenné obchody s noseným oblečením alebo vznikajú bazáre na instagrame a swapy vo väčších mestách. Alternatív je dnes už naozaj veľké množstvo a každý malý krok sa počíta - aj výmena jednej návštevy Zary za nákup z druhej ruky. 

Nákupy z druhej ruky sú udržateľnejšie a etickejšie, než nákupy celkom nového oblečenia. Dávajú život veciam, ktoré by inak skončili na skládke alebo v spaľovni ako zbytočný odpad. Šetria peniaze, prírodu, jej zdroje i vaše zdravie. A znižujú dopyt oblečenia u veľkých medzinárodných firiem.


instagram

7. 9. 2020

Prvý rok na medicíne

Bolo to niekoľko z tých najťažších mesiacov v mojom živote. Plné neistoty a strachu z budúcnosti, pochybovania o sebe samej a svojich schopnostiach, chuti vzdať sa všetkých snov a odísť niekam ďaleko. Ale aj plné nádherných chvíľ, nových i starých priateľstiev, úžasných ľudí, pocitov zadosťučinenia a toho, že sme si vybrali správne a že to všetko stojí za to. Smiechu aj sĺz, dobrého jedla a litrov vína. Víno, to rozhodne nesmelo chýbať. 



Medicína je krásna, no niekedy trochu krutá veda, ktorá snáď každému, alebo aspoň väčšine z nás, v určitej chvíli, možno práve keď to najmenej čakáte, podrazí nohy. Budete sa musieť znovu postaviť, zabojovať ešte viac než doteraz a nejakým spôsobom, na ktorý nemám návod ani recept, to celé jednoducho prežiť. A kým som sa neocitla na tom mieste, o ktorom všetci tak veľa hovorili, nedokázala som tomu ani ja sama uveriť. 


Prvý ročník, ktorého koniec sa najprv zdal ako niečo nedohľadné a celkom nereálne, pretiekol ako voda pomedzi naše prsty. Veď len nedávno som sa celá ustráchaná a neistá z novej kapitoly môjho života sťahovala do prenajatého bytu pri škole, ktorý sa nakoniec stal mojím ďalším domovom a ľudia v ňom rodinou. To nedávno sa však už stalo rokom. Zdá sa mi, že čas ubieha rýchlosťou, s ktorou ja sama nestíham udržiavať tempo a ktorá ma občas pekne dokáže vydesiť. A mám tušenie, že spomaľovať už rozhodne nebude.


Nemám snáď žiadnu predstavu, ako sa mi podarilo zvládnuť skúšku z anatómie (na konci leta, ale predsa len), ani to, ako je možné, že som mala toľko šťastia práve ja a nie ostatní študenti okolo mňa, ktorí si to taktiež zaslúžili, ak nie ešte viac, a rovnako dlho bojovali. Ale asi tak to už na medicíne raz býva. Bez (veľkej) štipky šťastia sa len málokto zaobíde.

A keď som v ten osudný deň vyšla zo skúškovej miestnosti, bol to jeden z najúžasnejších pocitov, aké som kedy zažila. Akokeby som to v tej chvíli ani nebola ja a všetka tiaž sveta, ktorú som dovtedy niesla na svojich pleciach, zrazu opadla. Po toľkých mesiacoch som sa mohla nadýchnuť. Nerobiť nič. Ísť von, čítať si, sedieť na lavičke a nemať výčitky, že nesedím doma za knižkami.


A zrazu som teda druháčka. Druháčka, ktorá sa teší na ďalší semester, ale zároveň ešte tak trochu nechce, aby prázdniny skončili. Pretože potom to všetko, to bláznovstvo, ktoré ale asi stojí za to, začne znovu. A druháčka, ktorá by si svoj prvý ročník už radšej nikdy nezopakovala. 


Nevedomosť je totižto dobrá. Hlavne, keď ste nastupujúcim študentom lekárskej fakulty a neviete, do čoho idete a čo máte od tohto nového sveta očakávať. Pretože, aj keď občas zahliadnete nejaké vtipy na sociálnych sieťach alebo počúvate príbehy starších, je ťažké si skutočne uvedomiť, čo za jazdu vás čaká. A snáď to naozaj nikto nikdy skutočne nepochopí, kým to nezažije na vlastnej koži.


Vďaka medicíne som však stretla tých najúžasnejších ľudí a zažila večery, ktoré všetko to trápenie a uplakané chvíle posledných týždňov pred spomínanou skúškou vyvážili. Neviem, či to tak funguje všade a na každej fakulte, ale snáď som ani raz nenarazila na niekoho, kto by nebol ochotný vám podať pomocnú ruku (alebo svoje poznámky či vypracované protokoly :)). Možno mám na ľudí iba šťastie, ale na lekárskej fakulte sa stretlo snáď najviac tých láskavých a dobrosrdečných. 


A tiež neviem, čo by som robila bez mojich priateľov, ktorí sa objavili vždy, keď som sa v zúfalstve potrebovala v noci o jedenástej prejsť mestom, alebo len podať vreckovky do vedľajšej izby. Počúvali moje sťažnosti a občas celkom depresívne vyhliadky do života, smútok nad množstvom učiva a občas zase smiech, ktorý sa miešal s plačom. Kiežby som im to raz vedela všetko vrátiť. 


Bolo to ťažké. Ale zároveň plné nádherných chvíľ, nových skúseností a prekonávania vlastných hraníc. A plné úžasných ľudí. 



Takže áno, nakoniec to celé stálo za to, i keď by si to už asi väčšina z nás zopakovať nechcela. Ale zvládli sme to, aj keď sa nám niekedy zdalo, že to jednoducho nepôjde, nech by sme sa akokoľvek veľmi snažili. A tak nás čaká ďalší nádherný rok, mnoho nezabudnuteľných zážitkov a dlhých nocí, ktoré sa prelejú do skorých rán, kopa večerov s palacinkami na najúžasnejšom byte v Olomouci. A o trochu menej dní k tomu, aby sme sa raz stali doktorkami.

mente & corde

instagram


30. 3. 2020

Nájdi si ma.

Písať o pocitoch z druhej knihy Andrého Acimana bude snáď to najnáročnejšie vyjadrenie myšlienok o aké som sa kedy pokúšala. Príbeh Elia a Olivera sa stal mojím najmilovanejším príbehom lásky a ja snáď už ani nedúfam, že sa to do konca môjho života niekomu podarí zmeniť. Veď donedávna som sama neverila, že sa jedného dňa budem ešte môcť začítať a ponoriť do slov i jeho druhej knihy o láske, ktorá mi tak veľmi zmenila život. Ešte pár mesiacov dozadu, netušiac, by som za to dala čokoľvek.


Pokračovania, často, nebývajú potrebné. Mnoho kníh je ukončených nádherným, dychberúcim či srdcervúcim záverom, ktorý ostáva v mysliach čitateľov ešte dlho po zatvorení knižky. V tých chvíľach však väčšinou dúfame, aby príbeh nemal svoj koniec, aby sme sa nikdy nedostali k poslednému slovu poslednej vety. A tak, siahame, po dlhom čakaní a s nádejou, po pokračovaniach týchto príbehov a dúfame, že nás nesklamú.

Je to len v tom, že čaro niekoho nového nikdy netrvá dlho. Chceme iba tých, ktorých nemôžeme mať. Stopu zanechajú tí, ktorých sme stratili alebo ktorí vôbec nevedeli, že existujeme Po ostatných ostane ledva ozvena. 

Naučil si ma milovať - milovať knihy, hudbu, krásne myšlienky, ľudí, rozkoš, dokonca aj samého seba. A čo je ešte lepšie, naučil si ma, že máme len jeden život a že čas je vždy proti nám. 

André Aciman je spisovateľ, ktorého štýl písania by som spoznala snáď už kdekoľvek a kedykoľvek. V jeho slovách sa nesie niečo neopísateľné, niečo, čo nedokážem vysvetliť. Sú plné myšlienok ukrytých medzi riadkami a nesplnených snov. Zasahujú vás priamo do srdca. Pretože ak milujete dlhé a nepriame náznaky, metafory a opisy plné túžob a myslenia, tak sa zamilujete i do jeho príbehov. Ani neviete ako.

Napriek tomu však druhá kniha nebola takým potešením, v aké som dúfala. Priniesla mi len jedinú radosť a to tesne pred jej koncom, na posledných pár stránkach. Nebola takým sklamaním, aby som si myslela, že by bolo lepšie, keby ju Aciman vôbec nenapísal a nevydal, no v skutočnosti ani nerozvírila vody. A nebyť poslednej časti knihy, snáď by naozaj nemusela nikdy vyjsť.

Som však rada, že ju mám vo svojej poličke a že uzatvára príbeh Elia a Olivera, ktorí mi už tentokrát nezlomili srdce. 

... - niektorí ľudia majú zlomené srdce nie z toho dôvodu, že ich niekto zranil, ale preto, že nikdy nenašli nikoho, na kom by im záležalo natoľko, že by ich zranil. 



23. 2. 2020

Príbehy, ktoré sa dotknú duše.

Ponáram sa do príbehov zložených zo slov od čias, kedy som dokázala prečítať prvé písmenká. Od chvíľ, kedy mi predčítavali rozprávky pred spaním v posteli. A od momentu, kedy som sa zaľúbila. Do snov, do myšlienok, do obrazov a svetov tvorených ničím iným, len perom a papierom. Dokážem stráviť hodiny a hodiny ich objavovaním a skúmaním. A zabudnúť na všetko okolo mňa.


Rozhodla som sa s vami podeliť o knižky, ktoré zmenili môj pohľad na život a ktoré ostali v mojej hlave o trochu dlhšie, než tie ostatné. Ktoré si ukradli moje srdce a myšlienky a zanechali vo mne pocity, aké som predtým pri čítaní nepoznala. Pretože verím, že jednou z najväčších radostí života sú príbehy, ktoré sú ukryté práve medzi slovami. A och, akými šťastnými ľuďmi sme, keď si ich môžeme vychutnávať, deliť sa o ne.... a znovu, znovu sa do nich ponárať.

Podstata všetkých vecí
(Elizabeth Gilbert)

V detailoch je veľký potenciál, ale väčšina ľudí nemá dosť trpezlivosti, aby sa im venovala.

Pri čítaní mi napadla jedna jediná myšlienka. Môže byť kniha spriaznenou dušou?
Lebo ak áno, potom je táto tou mojou.  

Nepotrebujeme operu - ani vedu, či umenie. Nepotrebujeme etiku, morálku, dôstojnosť ani obetovanie. Nepotrebujeme náklonnosť ani lásku - rozhodne nie do takej miery, ako ju pociťujeme. Naše city sú pre nás skôr nevýhodou, lebo nám môžu spôsobiť zármutok a utrpenie. Preto neverím, že proces prirodzeného výberu nám dal mozog, aj keď nám dal telo a väčšinu naších schopností...
Myseľ stojí mimo zákonov evolúcie. 

Daj mi tvoje meno
(André Aciman)

Túžil som iba po ňom, ale vedel som žiť aj bez neho. Oboje bolo v poriadku. 

Milovaný, môj najmilovanejší príbeh lásky. Potrebujem zažiť takú lásku. Nešťastnú lásku, v Taliansku pri mori v osemdesiatych rokoch minulého storočia. 
Tak veľmi sa mi dostal pod kožu. 

Bál som sa okamihu, keď sa zjaví, aj keď nepríde, keď sa na mňa pozrie, a ešte viac, keď si ma nevšimne.

Vedel som, že naše chvíle sú zrátané, no nerátal som ich, tak, ako som vedel, kam táto cesta speje, no nenamáhal som sa čítať značky pri okraji.

Hana
(Alena Mornštajnová)

Neměla jsem proč žít, ale neuměla jsem umřít.

Niet čo povedať. Hana mi vyrazila dych, vzala z úst všetky slová a v srdci zanechala bolesť. Bolesť pretkanú pocitmi, aké som pri čítaní knihy už veľmi dávno nezažila. 
 Ak si máte prečítať len jednu knihu, prečítajte si túto. 
Neoľutujete. 

Nikdy jsem nepochopila, proč se lidé nezajímají o to, co se stalo před jejich narozením, nevyptávají se svých rodiču a prarodiču, jak prožili své životy, s čím jsou spokojení a co by udělali jinak, kdyby mohli. (...) "Nebýt jich, tak tady nejsi," říkavala mi vyčítavě maminka, když jsem znuděně postávala na hřbitově a čekala, až domete hroby a dopoví mrtvým novinky.

Zápisky jednej Alžbetky. Theme by BD.