Tajomná, lákavá, čarovná. Bolestivá, skutočná a pravdivá. Taká bola, keď som ju po prvýkrát zahliadla a taká, keď som dychtivo otáčala jej voňavé stránky. Nedokázala som ju pustiť z rúk a po dlhom období bez knižiek som sa vďaka nej zase zamilovala. Do čítania. Do čiernobielych riadkov a do slov. Do príbehov, ktoré vás rozplačú.


Je len niekoľko knižných blogerov a osobností, na ktorých radu dám. Väčšinou siaham po knižkách inštinktívne a nechávam sa viesť svojimi pocitmi, ktoré ma zatiaľ len málokedy sklamali. Keď však Lucka písala o čiernobielej knižke s príbehom zasadeným do obdobia druhej svetovej vojny, vedela som, že si ju musím prečítať. 

Mám rada smutné príbehy, ktoré ma rozplačú. Príbehy, ktoré ma rozcítia. Hovorím to často, no v smútku vidím akúsi krásu, ktorú snáď nikde inde nie je možné nájsť. A priťahuje ma, niekedy viac, než by som sama chcela. 

Románov i skutočných príbehov o druhej svetovej vojne som už prečítala za svoj krátky život veľa. Každý jeden z nich tak trochu zlomil moje srdce, no táto knižka, tá si ho rovno celé ukradla. Tým, aká je iná. Ako nezobrazuje postavy len čiernobielo, ale poukazuje na ľudské chyby. Zanecháva posolstvo.

Posolstvo, že vojaci sa nedelia len na dobrých alebo zlých. Že existovalo mnoho láskavých Nemcov, ktorí s režimom nesúhlasili či dokonca proti nemu bojovali. Že trpeli i oni samotní a že človek sa môže poučiť z vlastných chýb. 

Obľúbila som si Franku a zamilovala Johna. Posledných pár desiatok strán som napäto sedela a hltala slová dúfajúc, že príbeh skončí pre oboch šťastne. Snáď som v tom momente netúžila po ničom inom viac a zapredala by som i svoju dušu, len aby tomu tak bolo. Tak veľmi sa mi dostala pod kožu. 

Túžila som, aby boli príbehy niektorých postáv rozvedené o trochu viac, než v skutočnosti boli. Videla som veľký potenciál v načrtnutých osobnostiach Frankinho otca a hlavne mladšieho brata, či oboch bývalých priateľov. Znamenalo by to síce viac strán a vybočenie z hlavnej dejovej línie, avšak pri tejto knižke a ľahkosti autorovho písania by mi to vôbec nevadilo. A to je snáď jedinou pripomienkou, ktorú kedy k tejto knižke budem mať. Bolo jej málo.



Zamilovala som sa. A verím, že vy sa zamilujete tiež. 

Růže bílá, černý les

31. decembra 2019

Tajomná, lákavá, čarovná. Bolestivá, skutočná a pravdivá. Taká bola, keď som ju po prvýkrát zahliadla a taká, keď som dychtivo otáčala jej voňavé stránky. Nedokázala som ju pustiť z rúk a po dlhom období bez knižiek som sa vďaka nej zase zamilovala. Do čítania. Do čiernobielych riadkov a do slov. Do príbehov, ktoré vás rozplačú.


Je len niekoľko knižných blogerov a osobností, na ktorých radu dám. Väčšinou siaham po knižkách inštinktívne a nechávam sa viesť svojimi pocitmi, ktoré ma zatiaľ len málokedy sklamali. Keď však Lucka písala o čiernobielej knižke s príbehom zasadeným do obdobia druhej svetovej vojny, vedela som, že si ju musím prečítať. 

Mám rada smutné príbehy, ktoré ma rozplačú. Príbehy, ktoré ma rozcítia. Hovorím to často, no v smútku vidím akúsi krásu, ktorú snáď nikde inde nie je možné nájsť. A priťahuje ma, niekedy viac, než by som sama chcela. 

Románov i skutočných príbehov o druhej svetovej vojne som už prečítala za svoj krátky život veľa. Každý jeden z nich tak trochu zlomil moje srdce, no táto knižka, tá si ho rovno celé ukradla. Tým, aká je iná. Ako nezobrazuje postavy len čiernobielo, ale poukazuje na ľudské chyby. Zanecháva posolstvo.

Posolstvo, že vojaci sa nedelia len na dobrých alebo zlých. Že existovalo mnoho láskavých Nemcov, ktorí s režimom nesúhlasili či dokonca proti nemu bojovali. Že trpeli i oni samotní a že človek sa môže poučiť z vlastných chýb. 

Obľúbila som si Franku a zamilovala Johna. Posledných pár desiatok strán som napäto sedela a hltala slová dúfajúc, že príbeh skončí pre oboch šťastne. Snáď som v tom momente netúžila po ničom inom viac a zapredala by som i svoju dušu, len aby tomu tak bolo. Tak veľmi sa mi dostala pod kožu. 

Túžila som, aby boli príbehy niektorých postáv rozvedené o trochu viac, než v skutočnosti boli. Videla som veľký potenciál v načrtnutých osobnostiach Frankinho otca a hlavne mladšieho brata, či oboch bývalých priateľov. Znamenalo by to síce viac strán a vybočenie z hlavnej dejovej línie, avšak pri tejto knižke a ľahkosti autorovho písania by mi to vôbec nevadilo. A to je snáď jedinou pripomienkou, ktorú kedy k tejto knižke budem mať. Bolo jej málo.



Zamilovala som sa. A verím, že vy sa zamilujete tiež. 
Zápisky jednej Alžbetky