Módny priemysel je jedným z tých najšpinavších a najkrutejších priemyslov, aké sme my ľudia na tomto svete dokázali vytvoriť. Jedným z najšpinavších nielen pre životné prostredie a prírodné zdroje, ale i pre nás ľudí a naše zdravie. Ukrýva sa za ním množstvo krutosti a nehumánnosti, ktorá pripravila mnohých ľudí o samotný život a mnohým ďalším ho celkom zničila. A presne tak neuveriteľne, ako to znie, tak pravdivo to bohužiaľ na tomto svete funguje. Hovoríme o novodobom otroctve. 

Detská práca

Približne 170 miliónov detí po celom svete, ktoré tak tvoria asi 11% celkovej detskej populácie, namiesto hrania sa so svojimi rovesníkmi a návštevy školy, nelegálne pracuje v polorozpadnutých fabrikách, častokrát s najnebezpečnejšími chemickými látkami a v najrizikovejších oblastiach, nakoľko práve deti nekladú žiadny odpor a kvôli svojej výške sa zmestia i do najtesnejších a najmenších priestorov. Bez žiadnych ochranných pomôcok vykonávajú náročnú prácu za mizivú finančnú odmenu, ktorú posielajú domov svojej rodine. A síce je detská práca vo väčšine krajín zákonom zakázaná a verejnosťou silno odsudzovaná, v mnohých krajinách ešte stále často využívaná. Deti sú totižto ľahko ovládateľným cieľom, ktorý ešte nemá svoj hlas a tak nemôžu odporovať - zamestnávateľ ich často donúti k akémukoľvek druhu práce - ani žiadať vyššiu platobnú odmenu. Navyše, pre mnohé chudobné rodiny je ďalší, i keď veľmi nízky príjem, len výhodou. 

Na niektoré druhy prác sú deti dokonca priamo vyhľadávané a zamestnávatelia ich využívajú napríklad na zber bavlny vďaka im malým rukám a prstom, ktoré sú jemné a nezničia rastlinu či plody, alebo na jednoduché šitie či strihanie. (zdroj) 

Síce sa detská práca vyskytuje po celom svete, veľmi bežná je práve v krajinách akými sú Čína, Bangladéš, Pakistan, Uzbekistan, Egypt, India alebo Thajsko. V krajinách, ktoré často nájdeme na štítkoch nášho oblečenia ako miesto výroby. Firmy a fabriky majú svojich vlastných "rekruiterov"(náborárov), ktorí rodinám sľúbia pre ich deti slušnú prácu so slušným platom, tri jedlá denne i ubytovanie a možno i kariéru a lepšiu budúcnosť. A tak ich chudobná rodina s dobrou vierou posiela pracovať na miesta, kde je však realita celkom iná. Kde je realitou otroctvo v 21. storočí. (zdroj)

zdroj: https://s3-us-west-1.amazonaws.com/labs.theguardian.com/unicef-child-labour/imgtest/74943096.jpg

Rana Plaza a podmienky vo fabrikách

V apríli v roku 2013 sa v Bangladéši zrútila budova známa pod názvom Rana Plaza, kde na ôsmich poschodiach sídlili šičky v továrni, obchody a banka. Len deň predtým sa na budove objavili obrovské praskliny - banka i obchody ihneď zatvorili, šičky a pracovníci tovární však boli donútení nastúpiť i na ďalší deň do práce, napriek prosbám o to, aby nemuseli vstúpiť dnu. Len pár hodín potom sa budova zrútila a zabila vyše tisícky ľudí, pričom ďalších niekoľko stoviek bolo zranených. Tragédia otriasla celým svetom a zmenila pohľad na módny priemysel. Ako reakcia na túto udalosť vznikol aj projekt Fashion Revolution, ktorý poukazuje na problémy v módnom priemysle a propaguje výhody tzv. pomalej módy. Mnohé, ak nie väčšina, zo značiek, ktoré bežne kúpime i v našich obchodoch, mali zmluvy a odoberali tovar z Rana Plaza. (zdroj)

I v ďalších fabrikách však pracujú zamestnanci, z ktorých približne 80% sú ženy (zdroj), v nedôstojných a nebezpečných podmienkach. Niekoľko poschodové budovy sú v dezolátnom stave a s viditeľnými prasklinami, ženy musia pracovať pod tlakom a vyhrážkami, bývajú zneužívané a častokrát im odoberú pasy alebo iné doklady a platy majú výrazne nižšie než je minimálna mzda. (zdroj) 

zdroj: https://cleanclothes.org/poverty-wages

Environmentálny dopad v číslach

Čo si pozrieť

Čo počúvať

zdroj: https://www.expres.sk/wp-content/uploads/2020/09/sabo-sebou.jpg

Medzi moje najobľúbenejšie online česko-slovenské obchody s oblečením z druhej ruky patria NOSENE, Retro Komnata, 1981 alebo Homeless Praguee. Snáď v každom meste však existujú i kamenné obchody s noseným oblečením alebo vznikajú bazáre na instagrame a swapy vo väčších mestách. Alternatív je dnes už naozaj veľké množstvo a každý malý krok sa počíta - aj výmena jednej návštevy Zary za nákup z druhej ruky. 

Nákupy z druhej ruky sú udržateľnejšie a etickejšie, než nákupy celkom nového oblečenia. Dávajú život veciam, ktoré by inak skončili na skládke alebo v spaľovni ako zbytočný odpad. Šetria peniaze, prírodu, jej zdroje i vaše zdravie. A znižujú dopyt oblečenia u veľkých medzinárodných firiem.

instagram

Bolo to niekoľko z tých najťažších mesiacov v mojom živote. Plné neistoty a strachu z budúcnosti, pochybovania o sebe samej a svojich schopnostiach, chuti vzdať sa všetkých snov a odísť niekam ďaleko. Ale aj plné nádherných chvíľ, nových i starých priateľstiev, úžasných ľudí, pocitov zadosťučinenia a toho, že sme si vybrali správne a že to všetko stojí za to. Smiechu aj sĺz, dobrého jedla a litrov vína. Víno, to rozhodne nesmelo chýbať. 

Medicína je krásna, no niekedy trochu krutá veda, ktorá snáď každému, alebo aspoň väčšine z nás, v určitej chvíli, možno práve keď to najmenej čakáte, podrazí nohy. Budete sa musieť znovu postaviť, zabojovať ešte viac než doteraz a nejakým spôsobom, na ktorý nemám návod ani recept, to celé jednoducho prežiť. A kým som sa neocitla na tom mieste, o ktorom všetci tak veľa hovorili, nedokázala som tomu ani ja sama uveriť. 

Prvý ročník, ktorého koniec sa najprv zdal ako niečo nedohľadné a celkom nereálne, pretiekol ako voda pomedzi naše prsty. Veď len nedávno som sa celá ustráchaná a neistá z novej kapitoly môjho života sťahovala do prenajatého bytu pri škole, ktorý sa nakoniec stal mojím ďalším domovom a ľudia v ňom rodinou. To nedávno sa však už stalo rokom. Zdá sa mi, že čas ubieha rýchlosťou, s ktorou ja sama nestíham udržiavať tempo a ktorá ma občas pekne dokáže vydesiť. A mám tušenie, že spomaľovať už rozhodne nebude.

Nemám snáď žiadnu predstavu, ako sa mi podarilo zvládnuť skúšku z anatómie (na konci leta, ale predsa len), ani to, ako je možné, že som mala toľko šťastia práve ja a nie ostatní študenti okolo mňa, ktorí si to taktiež zaslúžili, ak nie ešte viac, a rovnako dlho bojovali. Ale asi tak to už na medicíne raz býva. Bez (veľkej) štipky šťastia sa len málokto zaobíde.

A keď som v ten osudný deň vyšla zo skúškovej miestnosti, bol to jeden z najúžasnejších pocitov, aké som kedy zažila. Akokeby som to v tej chvíli ani nebola ja a všetka tiaž sveta, ktorú som dovtedy niesla na svojich pleciach, zrazu opadla. Po toľkých mesiacoch som sa mohla nadýchnuť. Nerobiť nič. Ísť von, čítať si, sedieť na lavičke a nemať výčitky, že nesedím doma za knižkami.

A zrazu som teda druháčka. Druháčka, ktorá sa teší na ďalší semester, ale zároveň ešte tak trochu nechce, aby prázdniny skončili. Pretože potom to všetko, to bláznovstvo, ktoré ale asi stojí za to, začne znovu. A druháčka, ktorá by si svoj prvý ročník už radšej nikdy nezopakovala. 

Nevedomosť je totižto dobrá. Hlavne, keď ste nastupujúcim študentom lekárskej fakulty a neviete, do čoho idete a čo máte od tohto nového sveta očakávať. Pretože, aj keď občas zahliadnete nejaké vtipy na sociálnych sieťach alebo počúvate príbehy starších, je ťažké si skutočne uvedomiť, čo za jazdu vás čaká. A snáď to naozaj nikto nikdy skutočne nepochopí, kým to nezažije na vlastnej koži.

Vďaka medicíne som však stretla tých najúžasnejších ľudí a zažila večery, ktoré všetko to trápenie a uplakané chvíle posledných týždňov pred spomínanou skúškou vyvážili. Neviem, či to tak funguje všade a na každej fakulte, ale snáď som ani raz nenarazila na niekoho, kto by nebol ochotný vám podať pomocnú ruku (alebo svoje poznámky či vypracované protokoly :)). Možno mám na ľudí iba šťastie, ale na lekárskej fakulte sa stretlo snáď najviac tých láskavých a dobrosrdečných. 

A tiež neviem, čo by som robila bez mojich priateľov, ktorí sa objavili vždy, keď som sa v zúfalstve potrebovala v noci o jedenástej prejsť mestom, alebo len podať vreckovky do vedľajšej izby. Počúvali moje sťažnosti a občas celkom depresívne vyhliadky do života, smútok nad množstvom učiva a občas zase smiech, ktorý sa miešal s plačom. Kiežby som im to raz vedela všetko vrátiť. 

Bolo to ťažké. Ale zároveň plné nádherných chvíľ, nových skúseností a prekonávania vlastných hraníc. A plné úžasných ľudí. 

Takže áno, nakoniec to celé stálo za to, i keď by si to už asi väčšina z nás zopakovať nechcela. Ale zvládli sme to, aj keď sa nám niekedy zdalo, že to jednoducho nepôjde, nech by sme sa akokoľvek veľmi snažili. A tak nás čaká ďalší nádherný rok, mnoho nezabudnuteľných zážitkov a dlhých nocí, ktoré sa prelejú do skorých rán, kopa večerov s palacinkami na najúžasnejšom byte v Olomouci. A o trochu menej dní k tomu, aby sme sa raz stali doktorkami.

mente & corde

instagram